Recenzia filmu Womb

Autor: Iveta Maďarová | 20.2.2012 o 17:22 | (upravené 20.2.2012 o 20:26) Karma článku: 3,71 | Prečítané:  1248x

Film s názvom Womb režíroval Benedek Fliegauf, ktorý je maďarského pôvodu, za sebou má už dvanásť filmov a na konte nemálo odmien, medzi ktorými je aj ocenenie  Extremest film Prize.  Narodil sa v roku 1974 v Budapešti a v súčasnosti je považovaný za vodcu novej generácie maďarských režisérov. Fliegauf je samoukom, ktorý nikdy nechodil do filmovej školy. Tento film by som odporučila tým, ktorí sa viac nepozerajú na tento svet naivnými očami.

 

Režisér ukazuje na citové stvárnenie čistej lásky v extrémnych prípadoch

V hlavných úlohách hrajú Eva Green a Matt Smith. Obaja sa do seba zamilovali, keď boli ešte malé, dvanásťročné deti. Prežívajú spolu krásne chvíle, kým Rebecca neodíde na desať rokov s matkou do Číny. Keď sa po tých desiatich rokoch vráti do tichej, malej anglickej dediny, kde býval jej dedo, stretáva sa s Tomym a ich vzťah pokračuje tam, kde sa aj skončil pred desiatimi rokmi. Staré pocity im ožijú, oni sa do seba zamilujú a všetko robia spolu ako typický pár. Jedného dňa sa vyberú na spoločnú cestu, na ktorej Tommy nečakane zahynie. Rozžialená Rebecca odmieta prijať takúto realitu a rozhodne sa pre radikálnu zmenu.

Štipka futuristiky

V tejto časti filmu si pozorovateľ uvedomuje, že sa dej odohráva niekde v budúcnosti, kde je technológia vyspelejšia od súčasnej a spolu s genetikou dokáže vrátiť stratenú osobu späť. Tak sa Rebecca rozhodne, že sa dá oplodniť Tommyho bunkami. A porodí ho znovu.

Jeho rodičia síce nie sú takýmto nápadom nadšení, podarí sa jej ale nahovoriť Tommyho otca, aby dal doktorovi súhlas. Po pôrode si Rebecca svojho synčeka, ktorý je úplne taký istý ako jeho „otec“, vychováva sama. Chlapček vyrastá s myšlienkou, že jeho „otec“ zahynul pri autonehode ešte pred jeho narodením. Počas detstva ani netuší, aké tajomstvo pred nim skrýva jeho matka. Až jedného dňa si nájde priateľku, ktorú predstaví aj matke. Rebecce dievča očividne prekáža.

Čo by na to povedal Freud?

Pred koncom filmu som neudržala slzu, pretože som bola dojatá absolútne čistým vyjadrením lásky predkladaných pocitov. Keď malý Tommy dosiahne vek života jeho „otca“, Rebecca sa mu prizná a potom spolu súložia. Z matky sa stane milenka, ale rozlúčia sa. Pri tejto scéne som si spomenula na Freudovu teóriu o Edipovom komplexe, ale tento príbeh je oveľa zložitejší.

Vo filme sledujeme ženu, ktorá nemá sebecké ciele, a preto je tento film výnimočný tým, že ona sa tak veľmi obetuje. Keď najviac čo by chcela, je mať naspäť svojho Tommyho. Ale predsa ona jeho klonu musí variť, prať, spievať, skoro vždy sa usmievať, čítať rozprávky na dobrú noc a vychovávať ho. Robí to len preto, lebo to malý Tommy potrebuje. Je to film o ľudskej túžbe po láske, ktorá vyvracia prírodné zákony.

Najhoršia vec, čo sa môže človeku stať, je mať a potom stratiť

Nahrávka tohto filmu prináša jednu dôležitú a reálnu pointu o tom, že niekedy v živote už nemožno nič zachrániť. Môžete urobiť čokoľvek, ale vždy to bude len horšie. V takom prípade, jediné správne rozhodnutie je rezignácia, duchovná rehabilitácia a pokúsiť sa nájsť šťastie niekde inde s niekým iným. Nehovorím tu o zabúdaní, ale o posúvaní sa ďalej z tohto bodu. Vtedy je odchod podporený aj pudom sebazáchovy. Jeden z výkladov tohto filmu môže byť aj taký, že Rebecca toto všetko robí preto, že si myslí, že je priamo ona zodpovedná za Tommyho smrť. Preto chce Tommyho priviesť späť do života a nechať ho, aby sa mu viedlo v živote inak.

Dominantný pocit filmu

Krásu tohto filmu definuje pomalosť a zdržanlivosť. Ťahá sa pomaly ako nedeľa. Život v prístavnom mestečku, ďaleko od veľkomestského života, evokuje dojem o pobyte na zemskom raji, kde ešte stále nič nie je pokazené, kde dospelí a deti žijú v bezpečí. Divák je celý čas vystavený permanentnému napätiu a tlaku z podania filmu, starostlivo vybudovaná atmosféra udržiava pozornosť. Na jednej strane prevláda pocit melanchólie a na druhej strane je znepokojujúci pocit zo situácie. Nachádzame bolesť aj príťažlivosť zároveň. Každá scéna je podaná nenásilným spôsobom. Všetko sa zdá, akoby sa nič nestalo, žiadne špeciálne efekty. Vyskytuje sa tu málo scén, ktoré by niečo zmenili. Keby ste vystrihli zopár z nich, o hlavnú myšlienku by ste neprišli. Ako celok je tento film účinný halucinogén. Väčšina záberov je na povrchu bežná a nedeje sa nič, čo by diváka zarazilo a vytrhlo z melancholického polospánku. Avšak to, čo v ňom jestvuje pod povrchom, v ťažko identifikovateľnej konzistencii, je fatálne. Celý film je divák nútený čakať pocit emočnej výbušnosti. Keď príde, tak žiadne zimomriavky, len pocit čistého a uprataného stola. Uľaví sa vám.

Medzi riadkami...

Womb, v preklade Lono, nefascinuje tým, čo v ňom vidíte, ale tým, čo prečítate pomedzi riadky. Vrátiť niekomu život, dať mu druhú šancu, je nádherná romantická idea prekonávajúca biológiu a náboženstvo. Vedie k dramatickému emočnému rozvoju. Žijete si na svete, robíte si, čo chcete a raz sa dozviete, že vaša matka mala byť pôvodne matkou vašich detí. Padáte do depresií, nie je vám jasné, kto vlastne ste. Či syn svojej matky alebo jej manžel, na ktorého čakala, kým z neho vyrastie muž. Začínate si pripadať ako niekto, koho veda využila k svojmu fascinujúcemu pokroku, niekto kto nebol splodený z lásky a vášne dvoch mladých zamilovaných ľudí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?